Dôvody, prečo sa účastníci prvej akcie stále vracajú na planinu Jakupica sa ponúkajú samé:
obrovská planina s obrovským výškovým potenciálom
unikátna pozícia s niekoľko km dlhou kontaktnou zónou s podložím
hornina - mramor, ktorá krasovie trochu inak ako je obvyklé u vápencov
povrch planiny je hladký, chýbajú pre vysohorské planiny obvyklé ťažko priechodné škrapové polia a suťoviská
na povrchu nie sú ani hrubšie vrstvy zvetralín
relatívne ľahká dostupnosť
podpora domácich jaskyniarov
20 krát na Balkáne - Ján Šmoll, SK Červené vrchy
originál: Spravodaj SSS 3/2004, s. 34–38Tento článok venujem V. Žikešovi, nášmu dobrému kamarátovi a jaskyniarovi, ktorý pred 20 rokmi tragicky zahynul pri potápačskom prieskume sifónu v Pekelnom dóme v jaskyni Slobody. Bol to práve on, s kým som prvýkrát v roku 1980 putoval Balkánskou krajinou.
Ked' sme v roku 1992 navštívili Macedónsko a Kosovo (Očkaik, Kleskeň, Vykoupil, Holúbek a Šmoll), boli sme doslovne presýtení spoznávaním množstva priepasíi, jaskynných otvorov či iných podobných útvarov. V pamäti ostalo len to najväčšie, pohorie Jakupica v Macedónsku, s mohutnou náhornou planinou vo výške 2000-2500 m n. m. a časť pohoria Prokletije so skalnou tiesňavou Rugovská klisura v Kosove.
Náš výskum začal práve v Kosove a na Jakupicu sme trocha zabudli. Ale vedel som, že sa tam isto vrátime.
Stalo sa. Sem viedla aj naša 21. výprava na Balkán.
Stručný prehľad predchádzajúcich 20 výprav na Balkán
Ján Šmoll
1. Naše výpravy na Balkán začali v roku 1980, keď sme spolu s V. Žikešom a V. Boháčom počas 2 týždňov uskutočnili prechod rumunským pohorím Retezat. Hlavný hrebeň vysoký až 2500 m n. m. je žulový, bočný nižší vápencový dosahuje výšku 2200 m n.m.
2. Už o rok sme opäť vo vápencovom Retezate. Našim cieľom je ľahký výskum tohto krasu, zlaňujeme niekoľko priepastí, ale všetky končia a pri vchode sú označené číslami, asi rumunskými jaskyniarmi. Nezabudnuteľná spomienka ostala na V. Žikeša. Zlanili sme asi 25 m vysoký skalný skok v skalnej tiesňave a pri návrate sa rozhodol Vlado skalný stupeň vyliezť. Lano uviazané okolo pásu, kladivo a jedna skoba, ktorú zabil už po 10 metroch. Vyliezol ďalších 10-12 m a ostal stáť v ťažkom mieste." Spadnem…" zakričal. Reagovali sme okamžitej kým ho zdola povzbudzovali, ja s P. Staroňom sme vyliezli ľavou oveľa ľahšou stranou a za 20 minút sme pustili koniec lana Vladovi, ktorý bol na konci síl.
3. V roku 1983 môj brat Dušan dosiahol 15 rokov a tesne pred Silvestrom cestujeme opäť do Rumunska. Naším cieľom je pohorie Rodna na severe krajiny. Lenže v Budapešti nastupujeme na iný vlak a v Rumunsku vystupujeme v malom neznámom mestečku. Podľa automapy chceme prejsť stredné vysoké pohorie. Na druhý deň kráčame malým údolím a okolo nás sa zbieha čoraz viac psov. Dušan tvrdí, že sú to vlci, je to jedno, vyliezame na strom a čakáme. Po čase ide po prašnej ceste auto, zoskakujeme a zastavujeme ho. Rumun je ochotný, berie nás domov, dá nám najesť a vyspať. Na druhý deň nás odváža na vlak a my spokojní cestujeme domov.
Prejde viac ako 10 rokov a Balkán ma nezaujima, sú tu íné pohoria, iné krajíny. Opäť spoznávať Balkán sme sa rozhodli až po 2 návštevách vysokohorského krasu Monte Canin v rokoch 1990 a 1991, pri ktorých sme objavili jaskyne Liptovskú 1 a Liptovskú 2 (prvú z nich premenovali Taliani na známu CEKI-2). (Spravodaj 2/1992).
4. Takmer celá skupina Červené vrchy - Holúbek, Očkaik, Kleskeň, Šmoll a náš otec Vykoupil (Humenné) - sa v máji 1992 dostávame do Macedónska, vystupujeme na planinu pohoria Jakupica a spiatočnou cestou objavujeme Kosovo so skalnou tiesňavou Rugovská klisura, ako aj vchod jaskyne Velika klisura, ktorý bol v tej dobe nepriechodný pre veľké množstvo vody.
5. Ešte v lete sme opäť v Kosove, spolu s J. Vajsom a našimi manželkami ideme k moru do Čiernej hory, opäť sme pri vyvieračke, ktorá je teraz úplne suchá. Doteraz nechápem prečo sme nevošli do jaskyne, asi mi ostalo v pamäti, že ďalej je voda. (Spravodaj 3/1992).
6. Prešli tri roky a Kosovo nám nedalo spávať. Na jeseň 1995, vo štvorici Vykoupil, Herich, Poliak a ja, začíname kopať vo vyvieračke a za niekoľko hodín sme v dómiku s jazerom a sifónom. Vychádzame z vyvieračky, Poliak s Herichom schádzajú k autu a ja s Otcom ideme pozrieť, ako to vyzerá s tou vodou. Je sucho a my poľahky postupujeme jaskyňou až po terajšie Rázcestie. Vychádzame a ešte večer už vo štvorici sa dostávame k polosifónu. Jaskyňa je objavená!
Presúvame sa do centrálneho čiernohorského Prokletija, navštevujeme vyvieračku Savino oko, ktoré sme navštívili ešte v lete s Vajsom a horolezeckú oblasť - dolinu Grbaje. (Spravodaj 4/1995).
Nasledujú 3 výpravy do jaskyne Velika klisura:
7. Prvá prieskumná výprava do jaskyne Velika klisura (Spravodaj 4/1995).
8. Druhá prieskumná výprava (Spravodaj 1/1997).
9. Tretia prieskumná výprava (Spravodaj 1/1998).
10. Ešte niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov som sa na pozvanie Š. Labudu zúčastnil bicyklovania po ukrajinských Karpatoch, ale až v lete 1998 sa nám podarilo uskutočniť niečo podobné v Rumunsku. Konečne sme navštívili pohorie Rodna (2305 m n.m.). výstup na najvyšší vrch, zostup asi do 50 m hÍbky v najhlbšej rumunskej jaskyni a prejdených viac ako 500 km na bicykli počas 6 dní. Zúčastnili sa: Labuda, Vykoupil, Smoll a 2 kamaráti.
11. Pohorie Paring (2500 m n. m.) v Rumunsku. (Spravodaj 1/2000).
12. Ešte toho istého roku spolu s košickými jaskyniarmi navštevujeme rumunské pohorie Apuseni s planinou Padis (Spravodaj 1/2000).
13. Je zima roku 2000 a naším cieľom je prechod najvyššieho rumunského pohoria Fagaraš. Počas 7 dní prekonávame asi 2/3 hlavného hrebeňa vysokého viac ako 2500 m, mráz cez 25 stupňov, horolezecké problémy a na konci víchrica, ktorá nás sfúkla na južnú stranu, hoci auto máme na severe. Tu sme spoznali, čo je to dlhá dolina. Tá naša mala cez 65 km, ďalšie dva dni nám trvalo obísť celé pohorie Fagaraš, vlakom, autobusom, stopom. Zúčastnili sa: Kapucian, Očkaik, Mitter, Rybanský a Šmoll.
14. Ešte v lete toho istého roku prechádzame opäť cez pohorie Fagaraš na bicykloch, navštevujeme aj vápencové pohorie Piatra Craiului s najvyššími skalnými stenami (400-600 m), známu horolezeckú oblasť, ktorú mi v dávnych časoch opisoval ešte V. Žikeš. Pri zostupe vo dvojici ja a Labuda z najvyššieho vrchu nás napadla svorka 5 ovčiarskych psov a len rýchlo sa približujúci pastier nás zachránil pred katastrofou.
15. A do tretice toho istého roku opäť Rumunsko, tentoraz skalná tieňava Bicas s viac ako 300 m skalnými stenami. Raj rumunských horolezcov. Spolu s Annou Makarovou vyliezam vysokú 250 m cestu "Fisura artei" k1.6B.
16. V júni 2002 sme spolu so Š. Labudom a E. Kapucianom prešli na bicykloch časť najvyššie položeného hrebeňa pohoria Stará planina (Botev 2376 m n. m.) v Bulharsku. Najkrajší bol zjazd dlhý 40 km s prevýšenÍm skoro 2 km. Navštívili sme 2 sprístupnené jaskyne Ledenika a Saeva dupka, komplet vyrabovanú miestnymi Rómami, a tiež jednu nesprÍstupnené jaskyňu.
17. Štvrtá výprava do Velikej klisury. Výskum jaskyne Velika klisura v Kosove pre vojnu na niekoľko rokov ustal, až na jeseň 2002 sme tu opäť a pokračujeme v prieskume. (Spravodaj 3/2002).
18. Piata výprava do jaskyne Velika klisura, zima / marec 2003 (Spravodaj 3/2003).
19. Naším ďalším spoznávaním je cyklistická túra po pohoriach Čiernej Hory. Za 2 dni obchádzame pohorie Durmitor. Dostať sa do Albánska sa nám nedarí. Ďalej smerujeme do pohoria Čiernohorské Prokletije a prechádzame krásnymi údoliami riek Morača a Tara. Pri odbočení od údolia rieky Tara, ktorej ľavú stranu tvoria pohoria Sinjajevina a Durmitor, sme natrafili na najväčšiu vyvieračku, akú som kedy videl. Keď som to ukazoval doma Holúbkovi, tak zatiahol: "veď to je ako v Číne".
20. Šiesta výprava do jaskyne Velika klisura, november 2003. Zažívame chvíle ako nikdy predtým, ubytovanie, raňajky a balíčky (desiata) do jaskyne. Dosiahli sme jaskyniarske zázemie, ktoré však neprišlo samo, ale našou ochotou a dobrou vôľou dohodnúť sa s miestnymi jaskyniarmi na spoločnom prieskume. (Spravodaj 4/2003, 1/2004).
Machine translation: