projekt Jakupica

2011 - jún/júl

Vchod do Slovačkej jamy na Karadžici je opäť voľný!

Jeden z mnohých prítokových kanálov, tento priteká v hĺbke asi 500 m.

Jakupica 2011 – Macedónsko, krátka správa, viac po zverejnení fotografii.
L. Štubňa, P. Pokrievka, G. Majerníčková, P. Imrich, M. Sluka, P. Plavec, I. Majer, M. Lejava, J. Bernadič a J. Šmoll.

Na prelome júna a júla, sme uskutočnili prieskum niektorých lokalít na planine Jakupica. Plánované kopanie v sonde vedľa vchodu jaskyne Slovačka jama na Karadžici sme neuskutočnili, keďže vchod bol na naše prekvapenie odtopený. V závere akcie sme zostúpili na dno a vykonali prieskum spodnej časti jaskyne, pohybovali sme sa v hĺbke 500-600 m, kde sme objavili mohutné klesajúce meandre (časť objavená v 2008, výška 30-40 m) s aktívnym tokom, ktoré pokračujú, ako aj množstvo chodieb, ktoré sme čiastočné preskúmali s ďalším aktívnym tokom.

Влезот до Словачката јама на Караџица повторно е слободен!

Јакупица 2011 – Македонија, кратка вест, повеќе по објавувањето на фотографиите.
Л. Шубња, П. Покриевка, Г. Мерничкова, П. Имрих, М. Слука, П. Плавец, И. Мајер, М. Лејава, Ј. Бернадич а Ј. Шмол.

На крајот на јуни и почетокот на јули направивме истражувања на неколку локации на планината Јакупица. Планираното копање со сондата покрај влезот на пештерата Словачка Јама на Караџица не беше можно, кога влезот, за наше неверување, беше одмрзнат. На крајот дојдовме до дното и направивме испитувања на долниот дел од пештерат, се движевме на длабочина од 500 – 600 м, каде пронајдовме масивни надолни меандри (дел објавен во 2008 година, на висина од 30 – 40м) со активне проток, кои продолжуваат, како и многуте коридори, кои често ги испитуваме со други додатни коридори.

Ján Šmoll, 9. 7. 2011

L. Štubňa, P. Pokrievka, G. Majerníčková, P. Imrich, M. Sluka, P. Plavec, I. Majer, M. Lejava, J. Bernadič a J. Šmoll.

Po minuloročnej dohode a začatí kopania v Pokrievkovom výduchu sme uskutočnili akciu s cieľom pokračovať v kopaní v sonde, ktorá leží asi 150 m od ústia vchodu Slovačka jama na Karadžici.
Niekoľko dní pred odchodom prichádza správa z Macedónie, že do 29.6. je oblasť v okolí jaskyne uzavretá pre poľovačku na Horské kozy. Keďže máme nahlásené dovolenky a atď., tak aj napriek tomu odchádzame do Macedónska. U Ivana Žežovského prispôsobujeme plán, ideme na Gorno Begovo, čo je opačná strana planiny, miesta kde vo veľkom pasú Albánci ovce. Cestou sa zastavujeme v centre mesta Skopje a obdivujeme nielen novopostavenú sochu Alexandra Veľkého, ale aj pekné námestie s ďalším počtom nových sôch, po dokončení to bude krásne historické námestie.
Prvým cieľom je priepasť Ledenik -150 m, do ktorej zostupuje Pokrievka, Plavec a  Lejava. Zlaňujú dole a tam v ľadovom dne sa na nich cerí otvor 2x2 m, hodia skalku a tá padá dobrých 50-70 m na skalnú suť. Medzitým zvyšná partia (Imrich, Majerničková, Šmoll) pokračuje v prieskume , vo veľkom závrte, Marina rupa, vo výške 2400 m n. m., kde evidovali prievan ešte pred pár rokmi Očkaik s Kapucianom, ale aj nové priepasti, ktorým sa venuje Štubňa s Majerom. Už po prvom dni sa rapídne zhoršuje počasie a tak prieskumy na planine ustávajú a začíname v sondovaní a vŕtaní v jaskyni Golemo dúva (veľmi fúka, Pokrievka, Majerničková, Lejava, Imrich a Šmoll), v ktorej začali s prieskumom Holúbek a Vaňek. Za dva dni postupujeme pomocou 35 vrtov asi 10 m. Imrich a Sluka vykonáva ešte povrchový prieskum. Po 4 dňoch balíme veci a presúvame sa do Gornej belici, kde má klub Peoni základňu, s ktorej máme blízko (15 km) na balkánsky jaskyniarsky zraz. Dva dni sa venujeme zrazu, ale aj návšteve jaskyne Pešná, ktorá vyniká mohutným vchodom 40x60 m s vyvieračkou, ktorá zrejme odvodňuje južnú časť Jakupice - Dauticu.
29. 6. balíme veci a presúvame sa na Boro polje do chaty Jasenu (národný park) odkiaľ máme najbližšie do Slovačky jamy. Ďalší deň s výstrojou, nielen na rozširovanie, ale aj na prieskum ľadu vo vchode prichádzame k jaskyni. Štubňa s Pokrievkom zľaňujú do ústia. Už v hĺbke 40 m, kde je otvor 6x3 m, cítia prievan. Rýchlo sa vracajú, berú ďalšie laná a v hĺbke 140 m je jasné , že ďalšie pokračovanie je voľné, dokonca chodby sú v ľade vytopené oveľa viac ako za minulé akcie. Bolo málo snehu? Globálne otepľovanie? Čas ukáže.
Do konca akcie ostávajú ešte tri dni, tak teda využiť čas, hoci nik nebol pripravený na zostup dole. Cieľom bolo kopať, čo samozrejme stratilo zmysel.

Ďalší deň predobedom zostupuje šestica jaskyniarov do jaskyne, v hĺbke 200 m sa dvojica Majer a Plavec zastavuje vracia von, Štubňa, Pokrievka, Lejava a Šmoll zostupujú aj s  materiálom pre ďalšiu akciu do bivaku (-400 m). Krátky oddych a pokračujeme v zostupe smerom k sifónu (-524 m). Niekde na polceste Štubňa prelieza ponad krátku priepasť , traverz fixujeme a vchádzame do nových chodieb. Zľava objavujeme prítok aj so stúpajúcou chodbou, kde Štubňa a Pokrievka vylieza niekoľko desiatok metrov. Prítok je dosť silný a zrejme ide z masívu Karadžica (2474 m n. m.), teda tu to môže ísť vyššie ako terajší vchod (2240 m n. m.).
Končíme v tejto časti , zostupujeme k sifónu a lezieme do miest, kde prešli pred troma rokmi Hurtaj, Jagerčíková a Kapucian. Predierame sa množstvom chodieb, ktoré najskôr trochu stúpajú, potom idú hore dole. Párkrát stojíme na križovatke, z ktorej ide štyri či päť chodieb, ešte stále nachádzame skalných mužíkov. Zľaňujeme nejakú priepasť, Lejava sa rozhodne, že ďalej nejde. Jasné veď tempo, ktoré udáva Štubňa a Pokrievka v prieskume je tvrdé. V trojici zliezavame ďalšie pekné erodované chodby (blato v tejto jaskyni je úplne vzácne) a zrazu počujeme hukot. V hĺbke asi 520–550 m prichádzame do novej jaskyne. Zľava priteká a do pravá odteká slušný potok s chodbami vysokými 30 možno viac metrov. Tu už prestávame registrovať nejaké tie odbočky, ideme po vode. Jedna priepasť, chodba, druhá priepasť, sme v mohutnom meandri, skôr dóm. Dostáva názov Zlomiskový dóm  kvôli malému závalu (prvý) na dne. V diaľke v vpredu je tma, na ďalšie pokračovanie je potrebné lano a pár nitov, ktoré nám už došli. Štubňa ešte prelieza popod zával a vstupuje do ďalšieho meandra , úzky tak 1 m, ale veľmi vysoký. Sme v hĺbke 600 možno viac metrov. Musím rázne povedať dosť, je jedna hodina ráno a treba ísť naspäť, takmer tri hodiny nám trvá cesta do bivaku, krátke raňajky a ukladáme sa presne na 5 hodín. O 9. budíček a začína výstup. V hĺbke asi 450 m v daždivej studni sa mi zasekáva Hipmanova prsná kladka. Musím rýchlo konať, batoh pod seba, prsný úväz dole, vybrať kladivo a je to. Rýchlo to znovu nahodiť na seba a pokračujem v žumarovaní, Paľko na to všetko prizerá z vyššieho štandu.
A tak táto studňa dostane názov Hipmanová studňa. Cestou hore pri scurione pozerám do desiatok komínov – prítokov. Kto tam bude liezť, neviem.
Pomaly stúpame k povrchu, dostávame sa k ľadovej časti. Idem posledný a spolu s Paľkom natiahnuté fixné laná vyťahujeme a nechávame na jednotlivých štandoch tak, aby na konci leta boli pripravené na ďalšiu akciu.
Objavená jaskyňa predstavuje úplne malý zlomok a pri pohľade na mohutné neporušené pláne, je až zle si pomyslieť čo všetko sa skrýva v podzemí.

Machine translation: