2010 - september
Jakupica 2010 alebo 1100 km iba kvôli kopaniu - Martin Sluka, Juraj Szunyog
originál: Spravodaj SSSZúčastnili sa jej: Krzysztof Dzudzinski, Peter Imrich, Františka a Gabika Majerníčková, Pavol Pokrievka ml., Martin Sluka, Juraj Szunyog, Ján Šmol, Libor Štubňa, Jakub Bernadič.
V roku 2008 bolo v jaskyni Slovačka jama na Karadžici dosiahnutých -524 s tým, že jaskyňa ďalej voľne pokračovala. V roku 2009, pretože vstup do jaskyne bol upchatý firnom a ľadom, sa žiadny ďalší postup neuskutočnil.
V roku 2010 sa uskutočnila ďalšia výprava na planinu Jakupicu. Hlavný cieľ bola opäť Slovačka jama na Karadžici. Akcia sa konala v dňoch 18.-29. augusta.
22. augusta sme sa presunuli do Skopje. Cestou sme zazmätkovali a poľské auto, ktorým sa mal vrátiť domov Krzystof, sa nám stratilo, takže nakoniec musel na Jakupicu s nami. Do Skopje sme sa dostali až podvečer, do centra chránenej oblasti Jasen sme sa dostali už potme. Pokračovali sme ďalej na planinu Boro Polje za autom s dvoma strážcami parku.
Že sa potme nevyplatí jazdiť s osobným autom po horských cestách sa presvedčil Martin Sluka, keď sa mu podarilo vyrobiť na Multiple parádny balkánsky tuning: najprv trafil ležiaci ohorený kmeň, ktorý nebol v noci vidieť a pokrivil ľavý prah, blatník, podbeh a ľavé predné dvere, potom, o pár sto metrov ďalej, odlomil vypúšťacie hrdlo olejovej vane. Našťastie stačilo potiahnuť "vrak" o 300 m vyššie na rozšírené miesto, kde sa dal zaparkovať mimo cestu tak, aby neprekážal.
Základňa nás po roku milo prekvapila. Opravená, parádne poschodové ležisko pre 12 ľudí, vodovod s umývadlom a so sprchou z kubíkovej plastovej nádrže. Vodu vozili z Jasena. Suchý záchod. Keď sa ešte naštartovala centrála Honda, rozsvietili sa žiarovky, tak nastala dokonalá pohoda. A to sme ešte netušili, že nám budú voziť aj teplé večere!
Ďalší deň ráno odviezol autom Jano materiál na zdolanie Slovačky jamy k začiatku chodníka do sedla o 400 m vyššie. Transporťáky boli preložené na dva kone, ktoré nám pridelila správa parku i so strážcom Mirem. Naložené kone šli pomaly ale isto. O druhej poobede sme boli pri vchode do priepasti. Jano a Paľo sa prezliekli do overalov a išli zistiť, ako je to so snehom. Firn a ľad začínali ešte o 40 m vyššie ako rok predtým, už v hĺbke 20 m. Na zostup sa nedalo ani pomyslieť. Jedinou možnosťou, ktorá zostala, bolo nájsť iný vchod. V okolí vchodu do Slovačky je zopár dier v suti s prievanmi, v jednej z nich, na tej istej pukline, ktorú vlastne sleduje celá priepasť, začali kopať Peter s Tinkou a Gabikou. Na druhý deň sme inšpirovaní Paľom Pokrievkom sondovali ešte v prievanových jamách severne a o 150 m nižšie, ale nakoniec sme sa dohodli
pokračovať v šarišskej sonde pri Slovačkej jame. Tá zatiaľ dosiahla hĺbku 13 m s tým, že pokračovanie je otvorené. Vchod do sondy sme zakryli doskami tak, aby nemohol byť v priebehu zimy zaprataný snehom. Zaujímavé je, že všetky tieto prievanové jamy se javili ako spodný vchod, pričom jasného kandidáta na vchod horný sa zatiaľ nájsť nepodarilo. Vrchol Karadžice je pritom ešte o 200 m vyššie.
V ľadovcovej doline ležiacej východne za hrebeňom Kota sme zmapovali jaskyňu nazvanú Ovčia. Vchod je asi 50 m nad dnom údolia, nie je príliš rozsiahla, ale pravdepodobne je to zbytok ústupom svahu odrezanej starej chodby zasypanej suťou z mrazového zvetrávania. Vyskytujú sa v nej i tesne pod povrchom masívne vrstvy fosílnych sintrov. Byť to doma, tak stačí pokopať, odstrániť pár blokov a...
Libor Štubňa zároveň preskúmal v oblasti Milenkovho kameňa tri priepasti, dve hlboké 60 m, všetky boli ale upchaté snehom. Ich vchody lokalizoval doma v Google Earth. Zmapovali ich s Jurom Szunyogom a spolu zmapovali aj jednu priepasť, ktorú zliezol minulý rok Jano Šmoll.
V predposledný deň sme uskutočnili povrchovú exkurziu k vyvieračkám v chránenej oblasti, ktoré predtým neboli dostupné. Nakoniec sa všetky ukázali ako malé svahové pramene. Navštívili sme aj vyvieračku v Gornej Belici, kde by mali vyvierať vody z tej časti planiny, ktorú skúmame. V suchom počasí boli vyschnuté prameniská vedúce od úpätia planiny, ale priamo v dedine sa z dna riečiska objavuje mohutná rieka, vlastná stála vyvieračka. Medzi okruhliakmi na dne sme našli aj kusy nekrasových hornín, evidentne pretransportovaných z opačnej, ponorovej, strany planiny.
Posledný deň bol venovaný prieskumu a dokumentácii jaskyne Jasika neďaleko základne Jasen objavenej minulý rok. Jaskyňu tvorí mohutný podzemný priestor prístupný 15 m šachtou v hornej časti masívne vyzdobený, pravdepodobne zbytok veľkej riečnej chodby, možné pokračovanie je v blokoch na východnej strane. Celému priestoru dominuje obrovská sintrová kopa, na stranách má zachované zasintrované polohy okruhliakov, čo ukazuje úroveň zaplnenia priestoru sedimentami v minulosti. Jasika bude možno sprístupnená. Je relatívne blízko asfaltovej cesty zo Skopje a na jej sprístupnenie stačí schodište vo vstupnej šachte.
Nešťastnú Multiplu medzitým odtransportovali zamestnanci rezervácie Jasen do Skopje, kde sa im podarilo zavariť olejovú vaňu, takže prevoz do servisu v Prahe bol možný po vlastnej ose.
Večer ešte nasledovala obligátna večera v Skopje s Ivanom Žežovskim s balkánskymi špecialitami a skoro ráno odchod domov.
Machine translation: