2006 - október
Ivan Žežovski, Marian Temovski - biospeleológ (Macedónsko), Ján Šmoll, Ľubomír Očkaik, Peter Vaněk, Jozef Psotka, Martin Miškov, Juraj Szunyog
Už sa stalo tradíciou, že na jeseň navštevujú jaskyniari z Červených vrchov krasové planiny Macedónska a zúčastňujú sa prieskumu spolu s macedónskymi jaskyniarmi. V roku 2006 sme tento výlet spojili aj s návštevou susediaceho Albánska. Za dopravu vďačíme Petrovi Vaňkovi, ktorého 9-miestny Volkswagen Transporter je výborné expedičné vozidlo.
V Macedónsku bol hlavný náš cieľ prieskum vyvieračky Babuna pod skalnými stenami najvyššieho vrchu planiny Jakupica Solunskou glavou (2540 m. n. m.). Z domácich pri prieskume s nami spolupracovali Ivan Žežovski a Marián Temovski, ktorí nám pomohli hlavne s dopravou v teréne (Land Rover Defender) a s ubytovaním na planinárskom dome Čeplec. Avšak suchá jeseň na Slovensku neplatila pre Macedónsko a pred našim príchodom boli v Macedónsku vytrvalé dažde o čom svedčili aj rozvodnené rieky. Vo vyvieračke Babuna, kde je asi 100 m dlhá jaskyňa bola voda o 2-3 m vyššie ako pri našej návšteve vo februári a z prieskumu nebolo nič. Náhradou nám bol pekný kaňon nad vyvieračkou vytvorený v bielom mramore. Pri jeho prieskume 14. 10. 2006 sme objavili o 300 m vyššie (1750 m. n. m.) nad vyvieračkou Babuna puklinu s ozvenou zavalenú skalami. Po Ľubovom vypáčení skál za pomoci palice sme mohli vôjsť do rozširujúcej sa sienky, ktorá skrývala podzemné jazero 20x5 m. Jaskyni dlhej 25 m sme dali názov Horná Babuna. Hlboké jazero zatáčalo za roh a tak sme sa rozhodli jazero preplávať, čo sa nám podarilo 17. 10. 2006 vďaka transporťáku, ktorý Peťo naplnil polystyrénom a PET fľaškami. Odetý do specialnej nurkačkej opremy ako napísali macedónske noviny Dnevnik (atómbordelu) som preplával jazero prevesený cez transporťák priviazaný na lane. Žiaľ hneď za rohom sa jaskyňa uzavrela a nebol tam ani náznak sifónu. Najdlhšie pôsobil v jaskyni biospeleológ Marián, ktorý tu nazbieral bohatú zbierku pavúkov a inej skoro neviditeľnej hávede.
Pekný kaňon vytvára aj ľavý prítok riečky Babuna - Bela reka. Jej prieskumu sme sa venovali 15. 10. 2006. Aj Bela reka vyviera z krasovej vyvieračky, nad ktorou je rozsiahle suťové pole z bieleho mramoru pod skalnými stenami s niekoľkými otvormi. Preskúmal som len najväčší a najdostupnejší otvor dosiahnuteľný voľným lezením. Je to známa úplne horizontálna jaskyňa Damjanic dlhá asi 100 m. Na konci doliny Belej reky je úzky kaňon s vysokými stenami. Tu nás zastavil 20 m vysoký skalný stupeň s mohutným jaskynným otvorom. Voľným lezením sa nám do otvoru nepodarilo dostať.
Významným bodom expedície bolo pokračovať v prieskume planiny Jakupica. Putovanie v hmle na planine sa ukázalo ako nezmyselné, pretože sme sa po hodine chôdze dostali na miesto, z ktorého sme vyrazili. Pri našom návrate z planiny sa však vyjasnilo a na planinu sa vrátila už len polovica výpravy v zložení Šmoll,
Očkaik a Miškov. Tí prespali mrazivú noc na salaši a v časti Karadžica pri vrchu Kóta (2310 m. n. m.) preskúmali 17. 10. 2006 novú priepasť do hĺbky 80 m, pretože mali len 100 m lán. Zaľadnená priepasť vo výške 2100 m. n. m. s prievanom však pokračuje hlbšie a tak máme motiváciu aj na budúci rok.
18. 10. 2006 sme sa presunuli k Albánskym hraniciam a prespali sme pri romantickom Prespanskom jazere. Námraza na spacáku však nedovolila dlho vyspávať a tak prechádzame colnicou na albánsku stranu k ponorom Prespanského jazera. Záliv s ponormi, ktorý sa nachádza blízko dedinky Dolna Gorica ešte s macedónskym obyvateľstvom končí skalným amfiteátrom, ktorý domorodci volajú Záver. Otvory v skalách sme si všimli už počas nášho cyklistického výletu 28. mája 2006, ale až teraz sme ich mohli s jaskyniarskou výstrojou preskúmať. Za pomoci lana sme vytiahli z otvoru priamo v amfiteátri balvan a mohli sme vôjsť do priestrannej jaskyne. Suťovým svahom sme prišli k veľkému a hlbokému jazeru s rozmermi 40x10 m. Do jazera priteká voda cez suť zo zálivu. Ďalší problém preplávania jazera nám pomohli vyriešiť deti z Dolnej Gorice, ktoré nám doniesli veľkú dušu z kolesa aj s pumpou. Jaskyňa Záver však bola teplá a tak nehrozilo ani podchladenie vodou. Po preplávaní jazera chodba pokračuje ešte 15 m k úžine. Po jej rozšírení kladivom a zlezení nadol 3 m som uvidel ďalšie jazero 7x7 m, čo už je hlboký sifón. Po 80-tich metroch je ďalej cesta už len pre potápačov. Voda z Prespanského jazera uvidí svetlo až po 18 km vzdušnou čiarou v Ochridskom jazere, kde sa na macedónskej strane nachádza výver Sv. Naum.
20. 10. 2006 sme opustili Prespanské jazero a kopírovali sme našu cyklistickú trasu juhovýchodnou časťou Albánska až k mestu Kёlcyrё, kde sa nachádzajú mohutné krasové vyvieračky a jaskyňa Petranik, ktorou sa dá prejsť asi 100 m po sifón. Nás zaujímalo pohorie Dhёmbelit, z ktorého sú vyvieračky napájané. Pri celodennom výlete 21. 10. 2006 na vrch planiny nám pastieri ukázali len jednu malú jaskyňu a priepasť s nie veľkým otvorom, od ktorej nás odohnali pastierske psy. Avšak po jednom dni v tak rozsiahlom pohorí sa nedajú robiť závery.
Záver nášho výletu bol spestrený nádherným kaňonom rieky Lengaticёs neďaleko mesta Pёrmet, kde vstup do kaňonu ohraničuje starý kamenný most s okolitými teplými prameňmi so sirovodíkovým zápachom. Pri brodení riekou sme sa kochali otvormi v skalných stenách kaňonu. Desiatka teplých prameňov bola skalami upravená na priehradky, v ktorých sme sa osviežili pred 1400 km cestou domov.
Literatúra:
Šmoll J.: 20 krát na Balkáne. Spravodaj SSS 3/2004, s. 34 – 38
Šmoll J. – Szunyog J.: Jakupica 2005 – Macedónsko. Spravodaj SSS 1/2006, s. 66-69
Šmoll J.: Stručná správa: Kosovo a Macedónsko 2/2006. Spravodaj SSS 1/2006, s. 70-71
Ivan Žežovski, Marian Temovski - biospeleológ (Macedónsko), Ján Šmoll, Ľubomír Očkaik, Peter Vaněk, Jozef Psotka, Martin Miškov, Juraj Szunyog
Pokračovali sme v prieskume severnej časti pohoria Jakupica (Macedónsko) a vo výške cca 2240 a 2200 m n. m. sme zaregistrovali 2 nové priepasti (golem) s priemerom 10 a 30 m.
V tej prvej menšej sme pomocou 100 m lana zostúpili do hĺbky asi 80-90 m. Priepasťou pod číslom 11, ktorá pokračuje vertikálne dole prúdi silný prievan. Podľa macedónskych hydrológov (informácia I. Žežovský) vody z tejto oblasti vyvierajú vo vývere Gorna Belica (cca 600 m n. m.).
Pri prieskume nežilovských stien sme objavili chodbu s jazerom, ktorá končila. Pre zvýšený stav podzemných vôd (+2 m) z výverovej jaskyne Babuna sme neuskutočnili plánované rozširovacie práce.
Presunuli sme sa do Albánska a uskutočnili prieskum ponorov na Prespanskom jazere (853 m n. m.). Vody z týchto ponorov (cca 35 m3/s) tečú popod pohorie Galičica (2250 m n. m.) a po 18 km vyvierajú v Ochridskom jazere (695 m n. m.). Na hlavnom ponore sme odhodili pár skál a objavili asi 100 m dlhú jaskyňu so 40 m dlhým jazerom. Jaskyňa o rozmeroch ccahĺbku jazier sme 6x10 m, končila ďalším jazerom 8x8 m a hlbokým sifónom; hĺbku jazier sme
nepresvietili, ale predpokladáme min. 10 m. Celý spád týchto ponárajúcich vôd je asi 75 cm na 100 m a to pri priamom smere teda 18 km, ale ako skutočne sa jaskyňa v podzemí kľukatí bude jasné až po prieskume. Ďalej musíme spomenúť aj povrchové vody, teda s planiny Galičica (2250 m n. m.), ktoré zrejme prenikajú do podzemia a napájajú tento mohutný podzemný hydrologický systém.
Navštívili sme pohorie Idhembelit a preskúmali jaskyňu Petranik, ktorú pred pár rokmi skúmali chorvátski potápači. Vystúpili sme na planinu a zaregistrovali jednu jaskyňu a priepasť s hĺbkou cca 20-30 m, ktorú sme však nepreskúmali.
Pri spiatočnej cesta sme na podnet domácich Albáncov išli navštíviť jaskyňu na rieke L. iLenagatices, vstúpili sme do mimoriadne krásnej skalnej tiesňavy s výškou stien 50-150 m s množstvom otvorov. Postúpili sme asi 2 km, podľa mapy sme zistili, že táto tiesňava môže dosahovať dĺžku aj 20-30 km a tak sme sa vrátili. Miestami sme na skalných stenách nachádzali zvyšky krasovej výzdoby, niektoré aj 2-3 m veľké. Najzaujímavejšie však bolo aspoň 10 teplých prameňov (teplota 25-30 °C) nielen vo vchode tiesňavy ale dokonca 200-300 m v samotnom kaňone.
Cestou späť sme opäť sme opäť navštívili I. Žežovského a naplánovali budúcoročnú výpravu na planinu JAKUPICA.
Machine translation: